Frequently Asked Questions

Stratégia -    Najdôležitejšia časť šachovej teórie, vymedzuje princípy, spôsoby a metódy boja. V priebehu partie sa prejavuje ako súhrn nastupujúcich obranných a profylaktických operácií plánovito podporujúcich alebo rozrušujúcich podmienky útoku. Inými slovami, stratégia znamená celkový plán hry. Logický základ stratégie spočíva v nasledujúcom. Sila figúr a pešiakov je rovnaká iba v základnom postavení. V ďalšom priebehu, v spojitosti s vytvorením centra, formovaním pešiakových reťazcov a inými pozičnými zmenami sa neustále mení hodnota tejto sily. Šachisti majú možnosť vytvárať na jednotlivých častiach šachovnice pre seba výhodné vzťahy bojových síl pri súčasnom oslabovaní postavenia súpera. Stratégia sa opiera o princípy a spôsoby podporujúce prepracovanie rôznych plánov. Obsahuje také metódy, ako napr. útok, obrana, manévrovanie.

Taktika - Využívanie dočasnej výhody harmonicky skoordinovaných síl pre vytvorenie hrozieb ako napr. mat, získanie materiálu, výhodné zjednodušenie pozície, dosiahnutie pozičnej výhody, záchrana obtiažnej pozície pomocou patu, večného šachu alebo opakovaním ťahov.

Statická prevaha - nevyžaduje bezodkladnú realizáciu. Dosahuje sa lepším rozmiestnením vlastných bojových síl a znehodnotením figúr a pešiakov súpera.

Hrozba, ťah s tempom, medziťah - Jednoduché hrozby, ako je napríklad napadnutie figúry alebo pešiaka, šach, hrozba matu sú všetkým šachistom dobre známe. Ne všetci však vedia z týchto hrozieb ťažiť a správne ich využívať. Častokrát zabúdajú na špecifické zvláštnosti šachového času, ktorý práve v taktike získava získava prvoradý význam. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že čas v šachu sa meria počtom ťahov (temp) určených na vyplnenie zvoleného plánu. Ťah bez cieľa sa považuje za stratu času (tempa). Prinútime súpera, aby robil takéto ťahy a naopak sami sa svojimi ťahmi približujeme cieľu, získavame tempo, resp. získavame ťah s tempom.

Dočasná obeť - Vynútená (forsírovaná) hra sa pomocou hrozieb nie vždy darí, preto v prípade možností využívajú skúsení hráči oveľa efektívnejšie taktické prostriedky - dočasnú materiálnu obeť. Začiatočník už z prvých lekcií vie, že zisk súperovej figúry alebo pešiaka dáva nádej na výhru. Učebnice koncoviek a odborná šachová literatúra ukazujú, že partiu je možné vyhrať aj s minimálnou materiálnou prevahou. Preto je logické položiť si otázku, prečo má hráč dobrovoľne odovzdávať svojmu súperovi materiál. Málo skúsenému šachistovi bude pripadať obeť ako nadprirodzená, dostupná iba silným hráčom. Avšak po získaní skúseností a potrebných návykov stratí neistotu a pochopí zákoninosti skôr nepochopiteľné a odhalí nevídané priestory pre samostatnú hru. Aktívna strana sa snaží za cenu obetovaného materiálu získať určitú pozičnú prevahu, tá dovoľuje zmeniť charakter boja, naopak brániaca sa strana môže pomocou obeti zoslabiť útok súpera. Takéto obeti väčšinou nepodliehajú priamemu prepočtu, ich dôsledky sú oceňované pozičným citom šachistu, jeho intuíciou.