IGI - ŠACHOVÁ PARTIA
(Ján Botto - Žltá ľalia)
Stojí, stojí pozícia.
Zle sa to pre mňa vyvíja,
pozícia je to zlá
a vtom zmätku kľudne hrá,
hrá a plány rozvíja,
ten môj súper - beštia.
A ja iba smutno vzdychám,
pod tým tlakom ledva dýcham,
súper už vidí maty v diali,
pomôžte mi v mojom žiali!
Idú dievky z dediny,
sú to len moje vidiny,
v ohrození dáma je,
súper mi ju vybije.
Idú chlapci z knižkami,
aj šachovými radami,
nepomáha mi to ale,
pozícia je zlá stále.
A tak ďalej smutno vzdychám,
pod tým tlakom ledva dýcham,
súper už vidí maty v diali,
pomôžte mi v mojom žiali!
Hej, stará mať, stará mať!
Povedzte mi, čo mám hrať?
Povedzte, keď viete nám,
čo za pozíciu to mám?
To je, hráči, to je tá
pozícia zakľatá.
Sadnite len okolo,
poviem vám, jak to bolo.
Stála tu raz neškodná,
jedna pozícia úvodná.
Okolo nej dvaja hráči,
pozícia sa im páči.
A tak ako pri nej stáli,
partičku si rozohrali.
Hrali si tu v zime, v lete,
nevedeli nič o svete -
hrali si tu sami dvaja,
jak dakedy vprostred raja
sám Adamček, sám s Evičkou
hral partičku za partičkou.
Vladko Kramnik, ten bol biely
a bol to hráč v celku skvelý!
Čierny Topalov Veselinko,
tiež bol dobrý, ako vínko!
Tu dva prsty hore vzali,
na zem, nebo prisahali:
"My budeme večne v boji,
bo matovať za to stojí!"
Ťah za ťahom si tu hrajú,
dni za dňami uchádzajú;
Raz Veselin a raz Vladko,
striedajú sa v ťahoch takto.
Raz Vladko stane od stola,
bo potreba ho už volá.
Veselkovi vraví teda,
že odskočiť si mu treba.
A tak do záchodu ide
čochvíľa zas naspäť príde.
Len čo spravia ťah celý,
Vlado zas na záchod mieri.
Prečo ho ten záchod láka?
Žeby črevná chrípka dáka?
Ťah za ťahom si tu hrajú,
dni za dňami uchádzajú;
okrem Kramnika a Topalova,
máme tu už aj Danajlova.
Prvý mesiac každú stredu,
ide Vladko na potrebu;
druhý mesiac deň čo deň
do záchodu behá len.
Tretí mesiac každú hodinu
odskočí si na latrínu.
Chodí tam už každú minútu,
žeby chytil hnačku krutú?
Prešiel rok a žiaľ do očí
Veselkovi sa už tlačí,
zle sa to preňho vyvíja,
prehratá je už pozícia.
Žiadna nádej mu neostáva,
tak partiu smutný vzdáva.
Naštvalo to Danailova
i vyriekol tieto slová:
"Čo robil Kramnik na záchode?
Mám tušenie o podvode!
Že prečo tak dobre hral?
Bo pod misou Fritza mal!
Každú chvíľku tam on chodil,
analýzy s Fritzom robil."
A tak sa o tom hádajú,
dni za dňami uchádzajú;
sotva prejdú tri či štyri,
háda sa o tom svet šíry.
Jedni na strane Veselina,
proti nim Vladova skupina.
Obvinenia stále pribúdajú,
no dôkazy, tie chýbajú;
každý má len plno rečí,
no nikto nič nedosvedčí.
Danajlov sa síce snaží,
veľa to však nezaváži;
a ako ten čas postupuje,
situácia sa ukľudňuje.
I Veselin sa s tým zmiery,
bez dôkazov nič nedocieli;
Miesto toho, čuduj sa svetu,
vyzval Vladka na odvetu -
tento krát má Vladko smolu,
záchod majú jeden spolu.
A tak už zase si tam hrajú,
dni za dňami uchádzajú.
Danajlov tam prišiel práve,
a zložil si okuliare tmavé;
i odišiel na chvíľu preč,
o chvíľu sa však vrátil späť;
zakaždým keď očkom mrkne,
Veselin sa naňho kukne;
Danajlov rôzne gestá strúha,
že by bol spitý ako dúha?
A Veselin, tentoraz biely,
predviedol útok, skrátka skvelý.
Vladko už nemá čo hrať,
tak partiu musí vzdať.
Po partii sa ozvali hlasy,
že Veselin podvádzal asi;
Kam Danailov stále chodil?
Analýzy s Fritzom robil!
Potom posielal gestá, signály,
aký ťah by mal Veselko spraviť.
A tak sa už zase hádajú,
dni za dňami uchádzajú;
sotva prejdú tri či štyri,
háda sa zas o tom svet šíry.
Jedni na strane Veselina,
proti nim Vladova skupina.
Obvinenia rôzne znesú,
no dôkazy zase nie sú.
A tak ako plynie čas,
zabúda sa na to zas.
Odvtedy šach nie je čistý,
nikto si už nie je istý,
či hrá s Jožom, Ferom, Picom,
a či s Rybkou alebo Fritzom?
Bežne sa stáva, že hráč slabý,
dokáže aj veľmajstrov nabiť;
jeden taký, čo čiapku nosil,
veľmajstrov on len tak kosil.
Žeby sa tak zlepšil zrazu?
Či dopustil sa podrazu?
Tá čiapka mu bola načo?
Žeby skrýval pod ňou dačo?
Istotu už nemá veru nik,
či nie je súper podvodník.
A tak aj ty vnúčik milý,
darmo zbieraš všetky sily;
pozícia sa ti už rúca,
veru je na vzdanie súca;
nepomôžu tu žiadne rady,
keď ťa vzal Fritz do parády.
Dnes to už tak v šachu chodí,
tvoj súper ťa za nos vodí;
Nemáš Fritza, chceš hrať čestne?
Čakaj potom, výsledky desné!
Nie je dnes veru ľahké hrať,
končí svoj príbeh srará mať.
Stojí, stojí pozícia.
Zle sa to pre mňa vyvíja,
pozícia je to zlá
a vtom zmätku kľudne hrá,
hrá a plány rozvíja,
ten môj súper - beštia.
Súper ma doslova mučí,
s pod čiapky mu káblik trčí.
Súperovi sa veru darí,
na tvári mu úsvev žiari;
a hoci už strácam silu,
chce ma trápiť ešte chvíľu.
A ja iba smutno vzdychám,
pod tým tlakom ledva dýcham,
súper už vidí maty v diali,
pomôžte mi v mojom žiali.